Štát by nemal vlastnit firmy a skúšat podnikať
[21.12.2015, Peter Gonda[1], ČLÁNKY]
Štát by nemal vlastnit firmy a pokúšat se o podnikane. Neexistuje racionálne zdůvodneneního úlohy v podnikaní. Existuje však protichodnost princípů a motivácií fungovania štátu a firiem. Z nej vyplýva, že štát nemůže reálne podnikat. Když se přes tomu hrá na podnikanie, tak způsobuje neefektívnost těchto podniků, ich zvýhodňovanie oproti ostatným, obmedzovanie súkromných podnikateľů, politické deformovanie konkurencie a podnikania, dodatočné náklady pro daňovníků a spotřebitelů a jiné negatíva.
Východiskem argumentů vyvracajúcich opodstatnenost štátu jak vlastníka firiem je ich principiálne odlišné fungovane. Štát, resp. vláda, funguje na krátkodobých politických motiváciách a princípe povinnosti, zatial co firmy pôsobia na dlhodobých a trhových motiváciách a princípe dobrovoľnosti.
Vláda má výlučné legálne právo vynucovaním nadobúdat zdroje od ostatných (zdaňovaním) a donucovat ich (napríklad reguláciami). Jej cieľem jsou politické body u voličů a motiváciou je poskytovat z takto nadobudnutěch zdrojů během volebného obdobia co nejvíc „darčekov“. Firmy však v konkurencii nabízíjú produkty a služby zákazníkem, kteří můžou přímo a dobrovoľne za ne zaplatit a kúpit si ich. Sledujú dosahovanie zisku, vlastníctvo nadobúdají bez donucovania a mají motiváciu dlhodobo zhodněďovat majetok. Vláda je však dočasným (obyčejně štvorročným) vlastníkem používania vynútením získaných zdrojů, ne legitímnym vlastníkem ich kapitálovej hodnoty.
Zástupcovia štátnych firiem nemusia niest osobnú vlastnícku zodpovednost a nepodléhájú efektívnej kontrole vlastníků, kteří by boli zainteresovaní na dlhodobem zhodnocovaní majetku. Nenesú ani podnikateľské riziko používania vlastných peňazí. Systematicky ich ovlivňuje politická motivácia krátkodobého využitia súčasnej hodnoty podniku.
Nepodnikateľskú podstatu štátnych podniků zvýrazňuje prísun netrhových zdrojů, na které se manažéri můžou vždy spoliehat. Vlády ich z daní dotujú, napríklad v případě ich strát. Fungovanie štátnych podniků tak sprevádza morálny hazard. Predstavujú dodatočnú záťaž pro daňovníků, z které jsou zvýhodňované oproti ostatným.
Štátne podniky tak neprechádzajú trhovým testem. Nemůžou preto racionálne ekonomicky kalkulovat a reálne podnikat. Dôsledkem jsou ich nižší zisky nebo každoročné straty. Na Slovensku je dost neefektívnych a pravidelne dotovaných štátnych podniků. Mementem je napríklad Železničná spoločnost Cargo.
Se Státními firmami jsou též spojené politické zásahy do podnikania. Potvrdzujú to napríklad výmeny väčšiny manažérů štátnych podniků po nástupe novej vlády a v roku 2014 štátem získaná výlučná kontrola nad transformovaným SPP, tím i vliv nad cenotvorbou zemného plynu.
Výraznými politickými zásahmi do podnikania jsou regulácie. Politickým rozhodnutiam podlieha napríklad cenová regulácia ÚRSO v sieťových odvetviach. Politici též určujú dotácie a cenové regulácie v železničnej a autobusovej doprave. Vláda naposledy zaviedla bezplatné přepravné pro študentů a důchodců ve všech vlakoch štátnych železníc a v některých vlakoch súkromného RegioJetu. Regulácie nepriaznivo zasahujú konkurenciu, poskytovateľů, daňovníků, i spotřebitelů. Osobitným negatívem pro spotřebitelů jsou nekvalitné služby štátnych firiem, napríklad železníc, Slovenskej pošty, či bratislavského letiska. Pro zákazníků je to čoraz evidentnejšie hlavně tam, kde ich už můžou porovnat se súkromnými poskytovateľmi, napríklad s dopravou autobusmi Student Agency a vlakmi RegioJet.
Alternatívou k súčasnosti je neobmedzovaná konkurencia súkromných firiem na deregulovaných trzích. Odštátnenie a odpolitizovanie podnikania by zabezpečila transparentná (do)privatizácia s dereguláciou a odstránením bariér konkurencie. Umožnila by získat zdroje na financovanie verejného dlhu a dlhového důchodkového bremena. Nedeformovaná konkurencia reálnych podnikateľských subjektů by znamenala ich efektívnejšie riadenie, kvalitnejšie služby a nižší ceny, tím dlhodobé pozitíva pro prosperitu, podnikanie a spotřebitelů.
Autor je riaditel KI.
Článok byl publikovaný v denníku Hospodárske noviny[2] dne 16. decembra 2015.
References
- ^ Peter Gonda (www.konzervativizmus.sk)
- ^ Hospodárske noviny (komentare.hnonline.sk)